Zdravim Vas priatelia a rodinka hovoriaci po slovensky.

Ospravedlnujem sa, ze som Vas nechala tak dlho cakat na slovensku verziu mojho pribehu z potulovaciek po Cube. Ste v mensine a vdaka cubanskemu internetovemu spojeniu mi naposledy na Vas nezostal cas:

Nielenze sme nacas vyleteli v Holandsku do vysin ale i pristatie na Jose Marti letisku v Havane prebehlo podla planu. Nieco po 18 hodine tunajsieho casu sme sa taxikom doviezli k nasmu luxusnemu stanovisku, hotelu Saratoga. Prichod sme neoslavili ako sme chceli, kokteily nam velmi rychlo udali obraz o cenovej politike na Cube. Triezvy sme sa ulozili do postielok.

Nas prvy denvHavane sa zacal v stvrti VIEJA, v najvacsom kolonialnom srdci Latinskej Ameriky. Dostat sa tam sme sa rozhodli nie po hlavnej ceste, ale po bocnych ulickach. Okrem smradu ktory nas obklopoval vdaka odpadu pohodenemu volne na uliciach sa nasa cesta uberala usmevne. Dvere cubanskych domov su takmer po cely den otvorene, ludia postavaju vonku a klabosia so susedmi, cim udrzuju a posilnuju socialne citenie. Pre cubanskychmuzov je mrknutie alebo poslanie bozku pobliz kracajucim zenam tym istym akoodzdravenie zien slusnym 'dobry den' . Namiesto toho aby nasledovali priklad cubanskych zien si volia priznacnejsi sposob zdravenia. Psst, psst, cmuk,cmuk je obohranoumelodiou sprevadzajucou moje kroky na kazdomrohu.

O vzrusujuce zakoncenie dna sa postaral dopis cakajuci na nas pod dveramihotelovejizby v suvislosti s hurikanom IKE. Od toho momentu sme nasledujucich 24 hodin stravili za stenami hotelu. Pokojne sedenie v restauracii narusovalo iba rytmicke buchanie kladivom muzov ktory boli vonku zaneprazdneny barykadovanim ramov drevenymi platmi.Napokon dopadlo vsetko dobre. Predtym nez si IKE razil cestu Havanou do oblasti Pinar del Rio stacil stratit na sile a mohol si na svoje konto pripisat iba 1.

Po troch dnoch stravenych v jednom z najdrahsich hotelov Cuby sa zacalo nase dobrodruzne cestovanie. Bez miesta na spanie a s obavami v Michaelovych ociach sme sa po 10 minutach ocitli na hlavnej vlakovej stanici, s plnym odhodlanim kupit si listky do Pinar del Rio. Bohuzial bola nielen tato oblast ale i vsetky ostatne vdaka hurikanu pre vlaky nedostupna. Nastastie si zobral zachranny anjel na seba podobu Yuriho. V momente ked nasa spanielcina zacala haprovat pretoze nam nestacili slova sa ukazalo, ze Yuri celkom obstojne rozprava anglicky. Naviac sa nam ponukol, ze sa nam postara o byvanie u jeho znamej osoby. Ziadny privatny dom ako si to zakony vyzaduju ale nelegalne prespanie v dome cubanky. Celkovo vyznamna prilezitost, pretoze taketo nieco je na Cube zakazane. Cubanci nesmu bez zivnostnenskeho opravnenia nechavat v svojich domoch prespavat cudzincov. Pocas cesty autobusom na dlhsie vzdialenosti je tiez zakazane vyuzivat sluzby spolocnosti urcenych iba pre cubanskych ludi. Turisti sa vozia VIAZUL-om a cubanci spolocnostou ASTRO. Ak nasinec vezme stopara riskuje pokutu pokial nema opravnenie na prevoz. Stalo sa nam ze sme hladali zmenaren a ocitli sa na pode zmrzlinarne. Zrazu sa pri nas zastavi muz v uniforme s otazkou ci sme si prisli kupit zmrzlinu. Pretoze v tom pripade sme stali v nespravnom oddeleni, v oddeleni pre cubancov a nie pre turistov. Pre turistov mali vyhradene oddelenie zvlast. S nechapavym vyrazom ale zato neuveritelnym usmevom na tvari sme sa s dotycnym prislusnikom poriadku rozlucili a dalej sa pustili do hladania zmenarne.

Plny optimizmu opustajuc nasledujuci den ilegalny domov spolu s Yurim sme zamenili vlakovu stanicu za autobusovu a Pinar del Rio za mesto Matanzas. Ibaze v jedinom autobuse jazdiacom v ten den do Matanzas nebolo pre nas volneho miesta. A vtedy... vtedy nam vysiel Yuri opat v ustrety ked nas po vyjednavani o cene usadil do starej Lady 1500. Ale este predtym nez sa dvere Lady definitivne zavreli mi Yuri do adresara pripisal novu adresu a slubil dotycnemu zavolat a poprosit ho aby nas prisiel v Matanze vyzdvihnut a pomoct nam s ubytovanim. Tak sa stalo, ze sme sa po prvy raz viezli v OLD TIMER-i a spali v casa particulares (na private).

4 dni v Matanzas sme si vyplnili navstevou Bacunayagua mostu, znameho svojou vyskou 110 metrov ako najvyssi most Cuby , udolim Yumuri, jaskynou de Bellamar a turistickym rajom Varadero. Pocas prechadzky v udoli Yumuri sa nad nami zlutovali 2 muzi riadiaci velmi stare nakladne auto. 20 km rychlostou za hodinu a 3/4 hodiny neskor nas vysadili priamo pred domom. Na Varadero (plazovu oblast) si uchovame najmenej mile spomienky. Napriek tomu, ze sme sa nechali ilegalne prepravit autobusom urcenym pre cubancov za 1 peso bol golf natolko drahy, ze si Michael musel svoj golfovy sen nechat uletiet. Ale to radsej robit nemal inak by mal doteraz svoje hodinky a ja slapky. Potom ako nam boli tieto drahocenne veci ukradnute pocas plazoveho volleybalu sme kracajuc 2 osoby s dvoma topankami zamierili do najblizsieho obchodneho strediska.

Vystizne na Matanzas bolo, ze sme tam videli vela holandskych autobusov. V jednom momente som si myslela: ' heeeej ved ja sa mozem za 50 halierov dat zaviest do Almere Muziekwijk.' Tieto holandske autobusy maju totizto este stale originalne cielove miesta za ramami. A nielen autobusy ale i cyklisti si vyzadovali pozornost. Ti mudrci vyriesili problem nematia svetla tym, ze si vpredu i vzadu umiestnili CD-cka ako reflektory aby ich bolo v tme vidiet.

Od pondelka 15 septembra sme spat v Havane. Pocas prechadzania cez cestu sa obavame o svoje zivoty. Na celej Cube su takmer ziadne prechody pre chodcov. Ak prechadzas cez velku krizovatku, vyberies sa najskor do stredu vozovky a nasledovne utekajuc prejdes na druhu stranu. Ak sa chces vyhnut tejto hektickej doprave doporucujem ti zajst si do kina. Tam sa ti moze stat, ze vypadne niekolko krat elektrina a tym sa ti dostane dost casu sa uvolnit.

Zdravi Vas,

Mira