S Michailovym odchodom sa situacia cubanskych muzov zaujat moju pozornost vyrazne zvysila. Psst, psst, cmuk, cmuk im uz nestaci. Ako kracajuci korist sa ma snazia opit alebo ma pozyvaju na jedlo v nadeji, ze si ma neskor vychutnaju ako dezert. Medzi pokrykmi Taxi, Taxi mi kladu otazky: ' Mas priatela. Ja chcem byt tvojim priatelom. ' Ignoracia tiez nic nevynasa. Odpovede typu: ' Nerozumiem, nehovorim spanielsky.' daju automaticky ich ruky a nohy do pohybu. Je to tu jedna velka sexualna revolucia. Najlepsie je sa pousmiat a rovno kracat dalej!

Prvym cieloviskom, ktore som sa rozhodla preskumat osamote sa stala Peninsula de Zapata. A ton ie bezdovodne. Peninsula je jednou z najmenej zaludnenych oblasti a pozostava prevazne z mocarisk, cast je pokryta lesmi. Moja zakladna bola v Playa Giron (plaz Giron). Na tejto plazi sa v 17. - 19.4. 1961 odohrala posledna bitka medzi jedotkami Fidela Castru a contrarevolucionarnou invaznou armadou a je pomenovana po francuzskom piratovi Gilbertovi Gironovi. Pretoze v nedelu nejazdili ziadne autobusi medzi plazou Giron a Peninsulou rozhodnutie stravit den na plazi bolo vzhladom k 35 stupnom natolko lakave, ze mi nezostavalo uz nic ine len si zajst do predajne kupit piva. Kracajuc s plechovkami Cristalu v jednej ruke a snorchlovou vybavou v druhej zrazu pocujem niekoho v slovencine za mnou volat: ' Kam sa tak ponahlas?' Plna uzasu sa otocim a este menej sa mi chce verit vlastnym ociam ked uzriem pred sebou cubanca s modrymi ocami. Obchodnik, kde som kupoval piva ma zradil a vyklabosila odkial pochadzam. Vdaka tomuto muzovi som sa uzasne bavila. Pribehy o Slovensku, ked tam pracoval, ludoch a priateloch s ktorymi je stale v kontakte mi dokazali casto vycarit usmev na tvari. A za kokteily a tancovanie na plazi som sa mohla v ten isty vecer zase podakovat skupinke ludi oslavujucich narodeniny na plazi. Nasledujuci den, v 6 hodin rano, tapajuc po Paracetamole ma zo spanku mohli vyslobodit iba obrovske krokodilie papule. O par hodin neskor sa mi dostalo tohto potesenia a z vyhladne, ktora poskytovala uzasny obraz na desiatky krokodilov som obcas mohla doslovne pocitat ich zuby.

Kratky pobyt na plazi Giron som po 2 dnoch zamenila za pristavne mesto Cienfuegos. S dobre uchovanym historickym centrom a polohou n jednom z najkrajsich zalivov Caribiku na toto miesto nikdy nezabudnem. V kolonialnych casoch stalo mesto zname i pod nazvom: Perla juhu. Takisto by som mohla nazvat i moju izbu v Cienfuegos: Perla privatov. Este nikdy som nevidela na Cube tak nadherny starodavny dom. Domaca pani mala co to povedat o historii rodiny. Atmosfera, portrety a plafony vyssie nez maju domy na Keizersgrachte mi dodavali pocit akoby som bola v muzeu. Zostat v minulosti som sa rozhodla navstevou hradu Castillo de Jagua. Za velmi lacno, 1 cubanske peso , presne o 8 hodine rano, ako jedina turistka na barke som si vychutnavala plnych 40 minut vyhlad na zatoku. Na konci Castillo sa nachadzal rybarska osada s malovanymi drevenymi domami. Prechadzku v okoli a pobyt na plazi ukoncil lodny signal. Po 10 minutach plavby spat sa rozprsalo. Medzicasom zaplavovala ulice Cienfuega dazdova voda. Vystup a prekracovanie ulic sa nezaobislo bez vyzutia topanok. Dazd tvoril malicke potociky, stredobod rozkose deti.

Na Cienfuegos sa mi tiez pacilo, ze sa tam dali najst obcerstvenia kde sa platilo narodnou menou. Niezeby jedlo a pitie na Cube bolo drahe, ale ked ma clovek denne zaplatit za privat medzi 15 -20 CUC ide spanok na ukor jedla. 1CUC (cubanske zamenitelne peso) = Dolar, kym 1 CUC = 24 cubanskych pesos. Turisti platia na par vynimok v CUC a cubanci vlastnou menou. Casto stoji doprava a navstevy prirodnych rezervacii tiez vela penazi. Lutujem, ze nemozem kvoli tomu vidiet miesta, ktore som chcela.

S tym istym problemom sa trapil i Samuel. Na Samuela som natrafila v autobuse zo Cienfuegos do Trinidad. Mlady medik, pochadzajuci z Martinigu, vlecuci so sebou okrem batoziny i kufor s trubkou. Spolu sa nam podarilo v Trinidad najst izbu za 10 CUC. Aby sme to oslavili zostali sme vecerat na private a po tyzdni jedenia pizze a hotdogov stala na jedalnom listku fazulova polievka a ryba s ryzou a ovocim (jamiii). V meste sme sa pustili do rozhovoru s 3 turistami z Izraelu. Spolu sa vysplhali na rozhliadkovy bod. Vyhlad na nizinu pocas zapadu slnka bol ohromujuci. Neskor mal Samuel v Casa de la musica, mieste, kde sa da pocuvat ziva hudba vystupenie ako doprevadzajuci clen tamojsej skupiny. Prve rande s prirodou som si dala v Topes de Collantes. Po 2 hodinach putovania tropickym lesom ma uvital Caburni vodopad. Voda sa liala po kamenoch a vytvarala velke jazero. Jazero, ktore napriek ladovej vode bolo neodolatelne.

Momentalne som v Santiago de Cuba. Meste, kde horucava a vrchy nutia ludi spomalit. A co za pocity zanechava Santiago na mne sa mozete docitat v nasledujucej verzii.

Ahojte,

Mira